Stránka pre priaznivcov poštových holubov na dlhé trate

            Poštové holuby ako prvé priniesli správu o výsledku bitky  u  Waterloo ( o tri dni skôr, ako anglická  vláda oficiálnu správu ). V roku 1870 – 71 , v čase Francúzsko – Nemeckej vojny, boli z obkľúčeného Paríža vyvezené balónmi poštové holuby, po ktorých sa neskôr posielali správy do obliehaného mesta.

            V Rakúsko – Uhorskej armáde oficiálne používali poštové holuby prvýkrát v roku 1849 pri útoku na Benátky.

            V Európe bolo prvým štátom Nemecko , ktoré zorganizovalo používanie poštových holubov z hľadiska vojenského spravodajstva a ktoré tento systém zaviedlo ako u pozemného vojska,  tak aj u námorných síl. Tohto príkladu nasledovali aj ostatné krajiny.

             V prvej svetovej vojne používali poštové holuby k spravodajským účelom zúčastnené štáty. Stará Nemecká ústredná správa hovorí: „ 5. armáda pracovala s 31 pohyblivými stanicami s približne 22 000 holubmi, armádna skupina C s 35 stanicami s približne 5 000 holubmi atď.“ Ku koncu roku 1916 slúžilo na západnom fronte približne 450 pohyblivých staníc asi so 100 000 poštovými holubmi. Používanie poštových holubov k spravodajským účelom sa na západnom fronte ukázalo tak dôležité, že v máji 1917 pridelili poštové holuby nie len veriteľstvám a plukom, ale aj každému veliteľstvu práporu a roty. Dokonca aj najdôležitejším pozorovateľniam, hlavne delostreleckým . Ani jedno lietadlo nemohlo vzlietnuť bez poštového holuba a ani jedná vojenská loď , najmä ponorka , nemohla opustiť svoj domáci prístav, aby so sebou neviezla poštové holuby. Posádky mnohých ponoriek vďačia za svoju záchranu iba poštovým holubom. Za I. svetovej vojny dosiahli holuby najväčších úspechov v roku 1918 v čase Hinderburgovej jarnej ofenzívy, kedy pri rýchlom postupe frontu, prinášali denne viac ako 300 hlásení a topografických náčrtov do hlavného stanu. Tieto holuby boli vyvezené v lietadlách za bojujúce divízie a zhodené v košoch na padákoch. Tak sa podarilo veliteľstvám , zabezpečovať  divízie správami hlavný stan skoro každú hodinu.  Francúzi dávali holubom  za zásluhy v bojoch čestné krúžky, okrem toho ich vyznamenávali medailami a diplomami. Rainol, veliteľ pevnosti Vaux , ktorá bola obkľúčená nepriateľmi , poslal z dôvodu zlyhania iných prostriedkov svoje hlásenie po  poštovom holubovi číslo 787-15 do Verdunu. Holub priletel do svojho holubníka omámený plynom a počas doby , čo mu dávali správu dole, uhynul. Vyznamenali ho krížom čestnej légie a jeho preparované pozostatky umiestnili do Parížskeho Dómu  „ Invalides „  .

            V roku 1917 v popoludňajších hodinách vypustili Angličania z prvých línii pri ťažkých bojoch u Menun Road  poštového holuba s číslom 2709, aby odniesol správu na veliteľstvo divízie, vzdialenú cca 15 km. Holub tesne po vypustení spadol ranený za postaveniami a ležal tam v daždi až do nasledujúceho rána.  Keď sa trochu prebral , s vypätím všetkých síl sa vydal na cestu a doletel až k svojmu holubníku , kde uhynul skôr ako mu spravodajský dôstojník mohol odobrať správu.  Bol vyznamenaný krížom za zásluhy a jeho pozostatky sa dajú vidieť v múzeu United Serice. Najznámejším holubom  americkej armády , ktorá bojovala na francúzskom fronte a vlastnila približne 100 000 holubov, bola modro strakatá holubica „ Cher ami „  , ktorá bola niekoľkokrát ranená.

            Vieme ,že aj v druhej svetovej vojne sa hromadne používalo poštových holubov k doručovaniu správ. Aj cez najmodernejšie spravodajské prostriedky hrali poštové holuby veľmi dôležitú úlohu, kedy v sústredenej paľbe , všetky ostatné spravodajské  prostriedky zlyhávali  a jediné spojenie bolo prerušené, ostávala posledná možnosť- posledná  nádej- obyčajný poštový holub.

Ja by som ešte k p. Hajtašovi rád doplnil, že holuby sa využívali aj v civilnom sektore. Ešte donedávna fungovala vo Švajčiarsku holubia pošta a holuby často využívajú aj zdravotníci najmä vo veľkých mestách. Veľké nemocnice používajú holubích poslov na prenos krvných sáčkov. Drobný holub totiž mestom preletí oveľa skôr ako sanitka, ktorá by musela bojovať dopravnými zápchami. - Jano Bučo