História v skratke
Praotcom všetkých domácich holubov je holub skalný „ COLUMBIA LÍVIA „. Z tohto holuba vznikli všetky domáce plemená holubov. Skalné holuby sú modro šedé, žijú v pároch a hniezdia v skalných dutinách. Nájdeme ich vo všetkých skalnatých krajinách, ale ich pravlasťou je Ázia.. Od iných druhov sa líšia tým ,že milujú väčšiu spoločnosť. Preto žijú vo veľkých húfoch a nikdy nehniezdia v korunách stromov. S chovom holubov ako domácich zvierat sa stretávame už v neskorom staroveku. Už mnoho rokov pred naším letopočtom boli známe orientačné schopnosti niektorých plemien domácich holubov v severnej Afrike a východnej Ázii. O ich využívaní k prenosu správ sa dočítame dokonca už v Biblii. Dochované záznamy zo starovekého Egypta a Sýrie hovoria o schopnosti poľného holuba pravidelne sa vydávať za potravou na cesty vzdialené až
Postupne začala selekcia (výber) jedincov s najrozvinutejšou orientačnou schopnosťou. Chov letovo zameraných holubov sa v stredovekých mestách rýchlo rozvinul. Z týchto chovov moreplavci vyberali najzdatnejšie jedince a tie potom brali na svoje plavby. Holuby vo väčšine prípadov našli cestu domov a doniesli tak v neuveriteľnom krátkom čase správu od lodnej posádky. Následne využili umenie „ lodných „ holubov Arabi. Z 12.storočia sa dochovali správy o zriadení takzvanej holubej pošty. Jednotlivé holubníky boli od seba vzdialené 30 až
V čase neskorého stredoveku sa lodné holuby dostali aj do kontinentálnej Európy. Boli sem importované holuby krátkozobé ale aj s dlhšími zobákmi, vo veľa farebných odtieňoch . Najčastejšie bola zastúpená farba čierna , modrá , červená a žltá. Podľa miesta kde sa holuby chovali dostávali aj svoje prvé pomenovania ako bagdety /Bagdad /, turecký holub, bejrútsky holub, lodný holub , orientálny holub.
Chov poštových holubov sa veľmi rozšíril v západných krajinách , vo Francúzku , v Nemecku a Anglicku. Najskôr však v Holandsku . Najväčšieho rozmachu dosiahol v Belgicku. Dnes známy poštový holub je výsledkom šľachtiteľskej práce belgických chovateľov. Cieľavedomou prácou chovateľov – krížením rôznych plemien, šľachtením a v neposlednej miere tiež dôslednou selekciou bol v Belgicku v 19. storočí vyšľachtený poštový holub. Presné záznamy a vierohodné doklady o vzniku poštového holuba sa nezachovali. Starí belgickí chovatelia, ako zdôrazňuje vo svojom výklade o vzniku poštového holuba anglický chovateľ dr.Anderson, boli veľmi veľkými „tajnostkármi“ a neprezrádzali ani pôvod svojich poštových holubov, ani spôsob ako dosiahnuť úspech na pretekoch. Jednoducho neprezrádzali, nezverejňovali svoje znalosti a skúsenosti, všetko ako sa hovorí „ nosili v hlave“.
Viac ako pred 180 rokmi sa zišlo vo Verviere (Belgicko ) niekoľko obchodníkov v miestnom pohostinstve pričom živo debatovali o obchode, ktorý mal byť uzatvorený v Lutychu a o ktorom chceli , pre jeho dôležitosť, mať správu v čo najskoršom čase. Vzhľadom k vtedajším dopravným pomerom sa to stretlo s ťažkosťami a práve preto sa rozhodli , že pošlú poštového holuba. Niektorí obchodníci náhodou poštové holuby vlastnili a každý považoval tohto svojho za najrýchlejšieho Nemohli sa dohodnúť, kto má holuba na splnenie úlohy zapožičať a tak sa patrične pohádali. Nakoniec uzatvorili veľké stávky a rozhodlo sa , že holuba pošle každá zo zúčastnených strán. Správa o uzatvorení veľkých stávok sa rýchlo rozšírila po celom meste. Kto vyhral sa nevie , ale neskoršie sa preteky opakovali , a ku tipujúcim sa pripájalo stále viac a viac ľudí. Na víťazov boli vypísané výhry a tak z tohto semienka vyrástlo obrovské športové hobby dnešných rozmerov.
V roku 1825 bol v Lutychu založený prvý spolok chovateľov poštových holubov. Už o rok neskôr, v roku 1826 usporiadali v meste Gent prvé holubárske preteky medzi mestami Paríž a Gent (
Vznik poštového holuba v 19.storočí popisujú skôr zahraniční chovatelia, ako napr. Angličania , Francúzi a Nemci . História poštového holubárstva v Belgicku sa uchovávala iba ústnym podaním starých belgických chovateľov. Písomnosti nie sú takmer žiadne.
Na vzniku antverpského poštového holuba sa pravdepodobne podieľali tri základné druhy holubov. Holub nazývaný CULBUTAN , ktorý sa vyznačoval perlovým sfarbením dúhovky oka. Ďalej bol použitý perzský poštový holub , a holub nazývaný SMITTER , ktorý bol veľmi otužilý a dobre sa rozmnožoval. Niekedy sa v literatúre ešte spomína holub menom SMERLE , veľmi rýchly a vytrvalý, ktorý sa mal tiež použiť na vzniku ANTVERPSKÉHO poštového holuba. Zahraniční chovatelia vtedajšej doby a tak isto belgickí chovatelia pripisovali najväčšie zásluhy o rozvoj poštového holubiarstva v Belgicku, vyhlásenému chovateľovi a vlastne priekopníkovi poštového holubárstva p. ULENSOVI . Okrem Ulensa sa objavujú aj ďalší antverpskí chovatelia , ako Bernaerts a Diener. Obidvaja menovaní chovatelia boli zástancami príbuzenskej plemenitby, lebo sa báli, aby prípadným použitím inej krvi neznehodnotili vlastnosti vtedajších, už dokonalých poštových holubov.